Vybudovali sme lávku cez potok Biela voda oddeľujúci Zálesie od Ivanky pri Dunaji a náučným chodníkom spojili dve susedné obce.

V minulosti obce Ivanka pri Dunaji ako bývalá stredisková obec a Zálesie ako zániková obec vždy nejako súviseli a záviseli jedna od druhej. Platí to aj dnes aj keď od tej doby sa všeličo zmenilo. Z Ivanky sa stala silná moderná prímestská obec  – s reprezentatívnym zastúpením občianskej vybavenosti, kultúry, školstva, podnikateľských aktivít a silnou dopravnou infraštruktúrou. Zo Zálesia sa vyprofilovala skôr obec pre kľudné bývanie a oddych. Vzťah a previazanosť zostala. Do Ivanky chodia Zálesáci do kostola, do banky, na poštu, do reštaurácie, na autobus či vlak. Deti dochádzajú do Základnej školy, Ľudovej školy umenia. V  neposlednom rade chodíme do Ivanky aj kúpať sa, loviť ryby alebo len tak sa zrekreovať na jazero Štrkovka rozkladajúce sa na pomedzí troch katastrov Ivanky pri Dunaji, Zálesia a Mostu pri Bratislave. Ivančania sa zase nezaobídu bez prírody v Záleskom katastri, Malého Dunaja, Kultúry a priateľov a blízkych. Obyvateľov obidvoch obcí spájali odjakživa aj blízke rodinné vzťahy. Aj napriek vzťahovej a geografickej blízkosti sú obidve obce oddelené. Jezuitským lesom a potokom Biela voda bez akéhokoľvek premostenia. Nie je umožnené bezpečné a dostupné pešie spojenie. Spojenie je umožnené v skutočnosti len cestou smrti – nebezpečnou cestou druhej triedy vyťaženou osobnou a hlavne nákladnou dopravou. Pešie spojenie je možné len okľukou po hrádzi Šúrskeho kanála, avšak to je cesta veľmi vzdialená a časovo náročná. V minulosti okrem hlavnej cesty z jednej obce do druhej viedol lesný chodník s prebrodením potoka. Viaceré snahy o preklenutie Bielej vody lávkou alebo obyčajnou doskou boli vždy zmarené, „premosťovací“ prvok bol odstránený.

Sme nesmierne vďační za všetku pomoc pri realizácii lávky, najmä Matejovi Koberovi a jeho firme Kobera NAD, ktorý dobrovoľne so svojimi strojmi čistil novú príjazdovú lesnú cestu, dodal a osadil základové pätky, na ktorých je položená oceľová konštrukcia a Ľubovi Dudašíkovi a jeho firme FeroMAX, ktorý veľkoryso dodal oceľovú konštrukciu lávky ako sponzorský dar. Rovnako ako i všetkým dobrovoľníkom, ktorí na záver natreli a osadili masívnu drevenú konštrukcia z dubových hranolov, na ktorú sme získali financie zo Zelených oáz Nadácie Ekopolis.